Milé študentky, milí študenti,
aj v tomto týždni vás pozývame na zaujímavú prednášku o súčasnej slovenskej literatúre,
ktorú si pre nás pripravil Radoslav Passia z Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave.
Prednáška s názvom Literárne obrazy Bratislavy v próze po roku 1989 sa uskutoční už v tento piatok 12. novembra 2021 od 11.00 do 12.30 hod.
Link a prihlasovacie údaje:
https://us06web.zoom.us/j/81437672764?pwd=Z3p1ZHJhRFhIc3k5N3BLWWp1K3A4Zz09
Meeting ID: 814 3767 2764
Passcode: 678892
Anotácia: Prednáška predstaví aktuálny výskum literárnych reprezentácií Bratislavy s dôrazom na obdobie po roku 1989. Identifikuje tie kvality mestského priestoru Bratislavy, ktoré slovenská literatúra aktívne reflektovala (napr. základné fyzicko-geografické danosti, sociálno-etnické charakteristiky, procesy kultúrnej apropriácie, kľúčové historické udalosti, politické determinanty a podobne). Sleduje aj spôsoby, akými literárne diela vnikajú do širšej kultúrnej pamäti obyvateľov, ako „modelujú“ nefikčný priestor mesta a ako kategória (mestského) priestoru spoluformuje poetiku jednotlivých textov.
Aktuálne bádanie v oblasti literárnych reprezentácií Bratislavy je stále skôr vo vstupnej fáze, kde rekonštruujeme „materiálovú základňu“, základný korpus textov. Pri výskume tematizácií mesta v literatúre môžeme rozlíšiť niekoľko úrovní: najvšeobecnejšiu univerzálnu poetiku mesta, v ktorej sa uplatňujú určité žánre, naratívy, typy postáv a vzťahov späté s mestom ako takým. Ďalšou úrovňou je „poetika“ konkrétneho mesta, Bratislavy, rekonštruovaná vo vývinovo-typologickej perspektíve.
Napríklad, súčasťou všeobecnej poetiky mesta je od obdobia moderny postava flanéra a chronotop chôdze mestom. Tieto motívy môžeme identifikovať aj vo výrazných prozaických tematizáciách Bratislavy (napr. Laco a Bratislava Ivana Horvátha, Peší príbeh Pavla Vilikovského, Epizóda ʼ96 Egona Bondyho, Letná nedeľa Juraja Špitzera, reportážno-publicistická Flanérova košeľa Jany Beňovej a iné). Uvedené motívy zároveň presahujú úroveň konkrétnych diel a zaraďujú tieto prózy do paradigmy všeobecnej poetiky mesta. Podobne z komparatívneho výskumu vyplýva, že súčasťou všeobecnej poetiky stredoeurópskeho mesta je napríklad jeho hraničnosť a tranzitívnosť, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou obrazu Bratislavy v zahraničnej literatúre.
O autorovi: Radoslav Passia je vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Aktuálne sa venuje urbánnym a areálovým štúdiám a slovenskej literatúre 20. a 21. storočia. Vyšli mu monografie Na hranici. Slovenská literatúra a východokarpatský hraničný areál (2014) a Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (spoluautor, 2014) a kniha Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote (spolu s G. Magovou, 2015). S V. Barboríkom edične pripravil monografiu Spisovateľ ako sociálna rola (2018), s M. Bystrzakovou a I. Taranenkovou knihu Kontakty literatúry (modely – identity – reprezentácie) (2021). V rokoch 2010 až 2015 bol šéfredaktorom literárnokritického časopisu Romboid, v rokoch 2019 až 2020 šéfredaktorom mesačníka Knižná revue. Je spoluzakladateľom literárnokritického webu plav.sk.