Online prednáška Spisovateľ ako sociálna rola

Milé študentky, milí študenti,

už túto stredu 2. decembra sa o 11:00 uskutoční posledná zo série prednášok, ktorú Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre organizuje s Ústavom slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Témou prednášky Vladimíra Barboríka a Radoslava Passiu bude Spisovateľ ako sociálna rola.

Naša spolupráca však nekončí, na ďalšie prednášky sa môžete tešiť aj v letnom semestri.

Link na podujatie nájdete TU.

Meeting ID: 954 6366 8354
Passcode: 489403

Vladimír Barborík a Radoslav Passia

Vladimír Barborík (nar. 1965 v Bratislave) v rokoch 1987 – 1992 študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre (odbor Slovenská literatúra – Filozofia), od roku 1992 pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave (1992 – 1993 študijný pobyt, 1993 – 1997 interná ašpirantúra, od r. 1998 ako vedecký pracovník). Zaoberá sa výskumom medzivojnovej a povojnovej slovenskej prózy (monografie Pavel Hrúz, 2000, Prozaik Gejza Vámoš, 2006 a Hľadanie rozprávača: Prózy Vincenta Šikulu, 2014) a problematikou medzivojnového a povojnového literárneho života (s Petrom Darovcom napísal publikáciu Mladá tvorba 1956-1970-1996. Časopis po čase, 1996, a s Vladimírom Petríkom Pohyb k nehybnosti. Literárny život od začiatku 60. do konca 70. rokov objektívom Antona Šmotláka, 2018, redakčne a autorsky sa podieľal na publikácii Literární kronika první republiky, 2018), je spoluautorom knihy rozhovorov s Vladimírom Petríkom Hľadanie minulého času (2009). Bol redaktorom literárnych a kultúrnych časopisov Dotyky, Kultúrny život, RAKSlovenská literatúra, od r. 2008 externe vyučuje slovenskú literatúru na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Anotácia prednášky:

Miroslav Válek – pozície spisovateľa v premenách dobového literárneho poľa

Prednáška bude venovaná predovšetkým spisovateľovi Miroslavovi Válkovi, básnik Válek a jeho tvorba v nej budú mať iba sekundárnu úlohu. Spisovateľ je predstaviteľom určitej sociálnej roly, na jej utváraní sa významne podieľa kolektívna imaginácia. Obraz, ktorý takto vzniká, prežíva fyzickú existenciu svojho nositeľa. Válek prežívajúci v kultúrnej a spoločenskej pamäti však nie je iba spisovateľ, ale aj politik. Na pomedzí týchto dvoch rolí a v napätí medzi nimi sa kreuje aj jeho aktuálny obraz v slovenskej spoločnosti a kultúre. Možno hovoriť o dvoch priestoroch, v ktorých sa paralelne pohyboval, o dvoch „poliach“ – o poli literárnom a poli mocenskom –, na ktorých zaujímal určité pozície.

Tvorcom modelu sociálnych „polí“, modelu, ktorý umožňuje rekonštruovať konfigurácie rôznych oblastí spoločenského života, ako aj väzby medzi nimi, je francúzsky sociológ Pierre Bourdieu. Pokiaľ ide o literatúru a umenie, rozvinul tento model v knihe Pravidlá umenia (podtitul Vznik a štruktúra literárneho poľa, český preklad 2010). Bourdieu chápe skutočnosť ako súbor vzťahov, ktoré sa vyvíjajú a menia, teda vzťahovo a historicky. Jeho prístup je opakom substancialistického myslenia, ktoré hľadá za dianím nadčasové, večné podstaty. Ak aplikujeme jeho model a terminológiu na tému prednášky, bude Válek jedným z aktérov literárneho poľa, v ktorom zaujíma určité pozíciu, čím sa vymedzuje voči iným aktérom. Nejde o pozíciu stabilnú, tá sa v čase mení, a je závislá tak od osobných dispozícií aktéra, ako aj od stavu literárneho poľa, taktiež sa meniaceho v čase. Literárne pole je zároveň štruktúrou s premenlivou mierou autonómie voči poľu ekonomického a mocenskému.  V konkrétnom historickom čase je tak priestorom určitých možností, ale nie je v ňom možné všetko. Z tejto perspektívy sa pokúsim načrtnúť pohyb M. Válka v literárnom a neskôr aj mocenskom poli jeho doby.

Radoslav Passia (*1977) je vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Venuje sa slovenskej literature 20. a 21. storočia v stredoeurópskych súvislostiach, areálovým a mestským štúdiám. Je autorom monografie Na hranici. Slovenská literatúra a východokarpatský hraničný areál (2014) a spoluautorom a editorom publikácií Hľadanie súčasnosti. Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014) a Spisovateľ ako sociálna rola (2018).

Anotácia prednášky:

Limity a benefity menšinovosti (nielen na príklade Ladislava Grosmana)

Ako faktor menšinovosti ovplyvňuje pozíciu autora v príslušnom literárnom poli? V akej situácii je faktorom limitujúcim autorov kultúrny a sociálny kapitál a kedy z tejto pozície naopak môže profitovať? Aj tento komplex otázok bude stáť v pozadí nášho záujmu o Ladislava Grosmana, ktorého chápeme ako špecifický menšinový prípad v kontexte slovenskej a českej kultúry. Zameriame sa na určenie podôb a charakteristík jeho spisovateľskej roly od šesťdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť, v ktorej sa pod vplyvom rozličných biograficko-edičných okolností jeho autorský portrét a spisovateľský status stále dotvárajú, pričom jeho hierarchická pozícia v slovenskom literárnom poli je pomerne nestabilná.

Prozaik a scenárista Ladislav Grosman (1921, Humenné, Slovensko – 1981, Kiron, Izrael) je pomerne málo známou postavou slovenskej a českej literatúry a kultúry. V širšom kultúrnom povedomí sa objavuje takmer výlučne ako autor literárnej predlohy a scenára oscarového filmu Obchod na korze (1965). Nestojí na pomyselnom proscéniu pestrého literárneho a kultúrneho diania v Československu šesťdesiatych rokov 20. storočia, z hľadiska odbornej aj mediálnej pozornosti obraz tohto výnimočného obdobia našej kultúry skôr dotvára. Jeho nie príliš rozsiahla literárna tvorba stojí v úzadí jediného úspešného filmového diela. Tento paradoxný stav nachádza svoj odraz aj v edičnej oblasti. Doteraz neexistuje súborné vydanie jeho prozaického diela ani reprezentatívny výber z neho, na Slovensku sú niektoré autorove knihy pomerne ťažko dostupné a časť próz sa nachádza len v rukopisnej, resp. strojopisnej podobe.

Free Joomla! template by Age Themes