Milé študentky, milí študenti,

už v tento piatok 9. 4. 2021 o 11.00 sa môžete tešiť na ďalšie literárnovedné stretnutie, ktoré KSJaL organizuje v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Pozvanie tentoraz  prijala Mgr. Ľubica Schmarcová, PhD., ktorá nám v prednáške Romantická veda v projekte konštituovania slovenského národa priblíži modelovanie pozície vedy v romantickom hnutí a špecifiká romantickej vedy v kontexte európskych tendencií.

Link na podujatie nájdete tu:

https://zoom.us/j/92908945791?pwd=Z1A0MVVkclpiT01UNHBuYXJjSFRsdz09

Anotácia prednášky:

Slovenskí romantici sa usilovali zapojiť do projektu konštruovania moderného slovenského národa všetky dostupné prostriedky, a tak sa predmetom ich záujmu samozrejme stala aj veda. Tak ako nemecká raná romantika ako filozofický zdroj romantického hnutia vnímala dominanciu subjektivity ako odklon od vedeckého poznávania, ani slovenskí romantici nevnímali národne angažované chápanie vedy za prekážku objektivity, ale naopak za posilnenie jej „pravdivosti“. S tou sa u romantickej generácie spája aj výrazná snaha o estetizáciu poznania.

O prednášajúcej:

Mgr. Ľubica Schmarcová, PhD., je literárna vedkyňa z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor história – slovenský jazyk a literatúra, doktorandské štúdium ukončila na  Ústave slovenské literatúry SAV Bratislava, absolvovala v rámci neho stáž na Universität Regensburg.

Zameriava sa na výskum dejín literatúry 19. storočia, špeciálne na romantizmus a nacionálne hnutia, teóriu a dejiny subjektu a subjektivity, ako aj na reflexiu súčasnej literatúry. Venuje sa editorskej činnosti, pripravuje kritické aj čitateľské vydania diel 19. storočia.

Je autorkou monografie Mystická misia S. B. Hroboňa (2008), spoluautorkou publikácií  Hľadanie súčasnosti: slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014), Autor a subjekt (2016) či Slovenský romantizmus: synopticko-pulzačný model kultúrneho javu (2019). Ako editorka pripravila na vydanie texty romantických mesianistov, Janka Kráľa či Gustáva Reussa.