2019:
Matiová, Mária – Navrátil, Martin (eds.): A Reflection of Man and Culture in Language and Literature. Berlin: Peter Lang 2019. 313 s. ISBN 978-3-631-74550-2.
Monografia vydaná v zahraničnom vydavateľstve
Autori kapitol z Katedry slovenského jazyka a literatúry:
Marka Bires – Zuzana Kováčová: Expressing Emotions in Slovak and Romanian Proverbs and Idioms: A Comparison of the Language View of the World Reconstructed from Communication-Cultural Stereotypes and Paremiological Language Material of Two Typologically Different Languages
Mária Matiová: Cognitive Analysis of the Concept of Envy as an Interpretative Construct of Slovak Lingual and Cultural Society
Alica Ternová: Interlingual Homonymy in Genetically Related Languages
Patrik Petráš: Intonation in Reports Featuring "Light" Topics on Slovak TV News
Mária Matiová: Lexical Means Used in the Realization of the Tabloid Princliple (Based on the Stimulation of Malevolence)
Samuel Koruniak: A Brief View of the History of the Standard Slovak Language (Between the Two World Wars), Vojvodina Slovak Studies and the Relevance of Vojvodina Slovak Studies in the History of the Standard Slovak Language
Ivana Klabníková: Lanštják and Launers's View on Štúr's Standardization of the Slovak Language
Martin Navrátil: Revision and Self-Censorship in the Poetry Collection Sonety Pre Tvoju Samotu (Sonnets For Your Solitude) by Vojtech Mihálik
2018:
2017:
2016:
2015:
BÁNIK, Tomáš: Breznianske nárečia a spisovný jazyk. Nitra: UKF 2015. 254 s.
Horehronský región je zaujímavý svojou históriu a pestrými kolonizačnými vplyvmi, ktoré sa odrazili aj v jazyku. Okrem spoločných historických procesov, ktoré charakterizujú konštituovanie strednej slovenčiny ako celku, prebiehali v tomto makroareáli aj divergentné procesy, ktoré sa stali základom synchrónne vnímanej odlišnosti pôvodných nárečí a spisovného jazyka. Preto i všetky staršie práce analyzovali nárečie na pozadí spisovnej slovenčiny. Tento kontrast je rozhodujúci i pre autorovo vnímanie súčasnej jazykovej situácie. Jediný posun nastáva v tom, že nárečia neporovnáva so spisovnou slovenčinou, ale so štandardnou podobou slovenčiny, ktorá sa používa v oficiálnej sfére v skúmanom regióne. Autor teda na základe prvej fázy výskumu vyčlenil základné okruhy diferenčných javov, ktoré tvoria tzv. ideálnu normu pôvodného nárečia breznianskeho regiónu. Diferenčné javy špecifikoval na synchrónnom základe v kontraste k celonárodnej štandardnej podobe slovenčiny s prihliadnutím na historické procesy, pokiaľ synchrónne pociťované diferencie mali oporu v rozdielnom historickom vývine.
Tento uzavretý súbor javov autor sledoval v koexistencii s prestížnym útvarom:
• Sledoval mechanizmus ústupu, resp. zániku niektorých diferenčných javov v závislosti od ich miesta v systéme pôvodného nárečia.
• Skúmal striedanie nárečových a spisovných prvkov v závislosti od komunikačnej situácie a kontextu.
• Analyzoval zastúpenie nárečových diferenčných javov v prejavoch príslušníkov jednotlivých vekových a sociálnych skupín.
Cieľom autora bolo odhaliť príčiny zotrvávania niektorých diferenčných javov pôvodného nárečia v komunikácii, a to i na polooficiálnej úrovni, sformulovať motívy určujúce charakter reči u príslušníkov rôznych sociálnych skupín a na pozadí výberu z komunikačného registra odhaliť jazykové postoje niektorých skupín používateľov jazyka. Zameral sa sa na špecifické postavenie nárečia stredoslovenského typu, štruktúrne a ontologicky blízkeho spisovnej slovenčine.
Ako materiálové východisko práce slúžili nahrávky a záznamy z terénnych výskumov v rokoch 1992 – 1994. Nahrávky zachytávajúce aktuálnu, súčasnú podobu neoficiálnej komunikácie rôznych vekových a sociálnych skupín pochádzajú z roku 2008.
KRALČÁK, Ľubomír a kol.: Ľudovít Štúr. Jazykovedné dielo. Druhé doplnené a upravené vydanie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 2015.
Predkladaná publikácia veľkolepo nadväzuje na očakávanú výskumnú líniu a zároveň plní reprezentačnú úlohu v rámci dvojstého výročia narodenia Ľudovíta Štúra. V knihe je však nesmierne dôležitý jazykovedný aspekt spracovania, vedeckého komentovania a výkladu pôvodných diel s primárne lingvistickým zameraním. Kolektív autorov pritom nestráca zo zreteľa celkový národný, nadnárodný, spoločenský a kultúrny dosah Štúrovho pôsobenia.
Treba podčiarknuť významnosť a vysokú kvalitu úvodnej štúdie Jazykovedné dielo Ľudovíta Štúra, ktorá sa exaktne, systematicky a inovatívne venuje Štúrovmu jazykovednému dielu z hľadiska všeobecnej a porovnávacej jazykovedy, príbuznosti jazykov, výkladu gramatických kategórií, ortografického princípu, pádového synkretizmu, historicko-porovnávacej metódy, vedeckého poznania jazyka a spisovnej normy, teórie spisovného jazyka atď. Vychádza z historických okolností, zo Štúrových štúdií, kníh a článkov, z jeho korešpondencie a pod., podáva prehľad dôležitých jazykovedných aspektov, dotýkajúcich sa Štúrovej osobnosti. Monografická kapitola, i keď obsahuje náročnú pertraktovanú tému, pôsobí sviežo, napriek silnému exaktnému potenciálu je prehľadná a písaná zrozumiteľným štýlom. Predstavuje vysoko hodnotnú vstupnú bránu k následne uvádzaným textom a sama osebe poslúži ako dôveryhodný prameň informácií a inovatívnych uhlov pohľadu na danú problematiku. A hoci je spolu s celou knihou určená lingvistom, bezpochyby sa stane vyhľadávaným študijným materiálom i pre zanietenejších univerzitných študentov.
Pokiaľ ide o výber originálnych textov či úryvkov, treba pripomenúť, že selekcia metodologického postupu a výberu textov býva v takýchto rozsiahlych publikáciách náročná. Autori ju však zvládli bravúrne nielen upriamením sa prioritne na jazykovednú stránku, ale aj sledovaním postavenia dobového recipienta, ktorému Štúr venoval čitateľsky viac či menej populárne práce. Kolektív vedcov si poradil s otázkou vytvárania tematických okruhov, a to s istým prihliadaním na chronologickú postupnosť a navyše zdôrazňujúc „princíp zachovania maximálnej autentickosti textu“, pričom pätnásť rozsiahlych textov je uvedených v pôvodnej jazykovej i grafickej podobe, čo sa odráža aj v ich názvoch. Kritické vydanie reprezentujú vysvetlivky a edičné poznámky vypracované s maximálnou zodpovednosťou a vyspelou erudíciou. (Prof. PhDr. Marta Keruľová, CSc.)
2014:
Dudová, Katarína: Od modálnosti vety k modálnosti textu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa 2014. 160 s. ISBN 978-80-558-0587-0.
Monografia sa venuje takým systémovo-sémantickým parametrom modálnych prostriedkov, ktoré majú zásadný dosah na horizontálne i vertikálne kreovanie textu. Ide o také vlastnosti modálnych indikátorov, ktoré sa stávajú predpokladom ich funkčného využitia vo vete, ako aj ich textovej validity. Cieľom práce je prostredníctvom týchto indikátorov odkryť taký postoj hovoriaceho k obsahu celého textu, ktorý je východiskom jeho preferencií, hodnotenia, emocionálneho prežívania a ktorý ovplyvňuje hranice jeho ďalšieho poznávania sveta.
Kralčák, Ľubomír a kol.: Ľudovít Štúr. Jazykovedné dielo. Prvé vydanie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 2014. 584 s. ISBN 978-80-558-0725-6.
Autori: prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD., prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., PhDr. Marcel Olšiak, PhD., Mgr. Erika Kralčáková, PhDr. Darina Auxová, PhD., Mgr. Tomáš Bánik, PhD., PaedDr. Renáta Hlavatá, PhD., doc. PaedDr. Zuzana Kováčová, PhD., PhDr. Marián Macho, PhD., Mgr. Samuel Koruniak
Publikácia Ľudovít Štúr. Jazykovedné dielo je primárne určená odbornej lingvistickej obci. Je koncipovaná tak, aby prispela k prehĺbeniu poznania vskutku impozantného Štúrovho diela, ale aj aby podporila ďalšie bádanie v oblasti dejín spisovnej slovenčiny a špecificky v oblasti histórie slovenskej jazykovedy. Túto smelú, no reálnu ambíciu má predkladaná publikácia v podobne tlačenej knihy aj napriek tomu, že dnes žijeme v dobe takmer neobmedzených možností digitalizačných technológií (Na úvod z publikácie).
Kralčák, Ľubomír: Pôvod hlaholiky a Konštantínov kód. Martin: Matica slovenská 2014. 207 s. ISBN 978-80-8128-099-3.
Pôvod hlaholiky patrí k fundamentálnym otázkam slavistiky už vyše stopäťdesiat rokov. Za toto dlhé obdobie vznikli celé desiatky teórií, hypotéz či predstáv, ktoré mali vyriešiť tento neľahký problém, no napriek autor konštatuje, že otázka pôvodu hlaholiky stále nie je uspokojivo doriešená.
Publikácia Pôvod hlaholiky a Konštantínov kód je monografickým príspevkom k výkladu hlaholských písmen, založenom na uplatnení nových prístupov a na využití doteraz nepovšimnutého, avšak historicky reálneho inšpiračného prameňa Konštantínovej alfabety, ktorým je Euklidovo učenie o geometrii.
Elena Zelenická ‒ Marián Macho ‒ Renáta Machová ‒ Marcel Olšiak: SLOVAK LEVEL B2 (ECL PRACTICE EXAMS). Rok vydania: 2014. 120 s.
Príručka vzorových testov jazykovej skúšky ECL zo slovenského jazyka. Vzorové testy zahŕňa úroveň B2 v súlade so Spoločným európskym referenčným rámcom.. Príručka na testovanie zodpovedá požiadavkám reálnej skúšky, testy sú určené na precvičovanie, ale aj získavanie predstavy o obsahu, rozsahu a procese skúšania s priblížením všetkých štyroch zručností: čítanie, počúvanie, písanie, ústny prejav. Súčasťou tejto publikácie sú aj zvukové nahrávky.
2013:
Dudová, Katarína: Kognitívna schéma prameň – cesta – cieľ v jazyku dramatického textu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa 2013. 108 s. ISBN 978-80-558-0497-2.
Monografia sa zaoberá spôsobmi modifikácie konceptuálnej jednotky prameň – cesta – cieľ v podobe troch interpretácií slovenských dramatických textov. Východiskom sú poznatky textovej syntaxe o vzťahu vety a textu a doterajšie výsledky kognitívnej gramatiky zamerané na sémantické štruktúry jazykových jednotiek. Interpretácie jazyka dramatického textu sú podmienené multidimenzionálnou povahou tohto semiotického komplexu. S tým súvisí uplatnenie interdisciplinárnych presahov a intertextuálnych súvislostí v analýzach jednotlivých diel. Monografia si kladie otázku, v akých momentoch sa naše uvažovanie o dramatickom diele dotýka prototypových myšlienkových invariantov a ako je ovplyvnené myslením v určitom jazyku.
Olšiak, Marcel: Ortoepia javiskovej reči. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa 2013. 74 s. ISBN 978-80-558-0523-8.
Metodika opisuje základné pravidlá spisovnej výslovnosti, ich prirodzenú a správnu realizáciu v javiskovej reči. Teoretické východiská a vyčlenenie jednotlivých zložiek zvukovej stránky javiskovej reči umožňujú vniknúť do fungovania mechanizmu javiskovej reči. V aplikačnej časti sa pozornosť sústreďuje na dve roviny jej praktickej realizácie. V segmentálnej oblasti si všíma najčastejšie ortoepické chyby, pri suprasegmentálnom systéme sa autor zameral najmä na rozpor medzi pôvodnou snahou hercov pôsobiť svojím rečovým prejavom prirodzene a objektívnym hodnotením miery prirodzenosti a jednoduchosti. Dôležitou súčasťou metodiky sú nahrávky ortoepických cvičení a ukážok, ktoré načítali profesionálni herci Viera Dubačová a Miloslav Kráľ.
2012:
2011:
2010:
2009:
Kralčák, Ľubomír: Bernolákovská spisovná slovenčina. Nitra: Publica Nitra 2009. 106 s.
Autor sa v publikácii venuje jednému zo špecifických období dejín spisovnej slovenčiny – bernolákovskému obdobiu. Publikácia sa venuje spoločenskej i vnútrojazykovej situácii, v ktorých sa zrodilo bernolákovské hnutie. Osobitnú pozornosť venuje autor princípom bernolákovskej kodifikácie, konkrétne pravopisným a hláskoslovným, tvaroslovným i syntaktickým. Neobchádza sa tu ani problematika prozódie, etymológie či slovnej zásoby. Okrem gramatickej stránky sa Ľ. Kralčák venuje bernolákovčine z hľadiska jej vývoja v praktickom živote, či sleduje aj jej používanie v umeleckej spisbe. V poslednej časti sa autor zaoberá významom bernolákovskej spisovnej slovenčiny a jej historickou perspektívou.
Kralčák, Ľubomír: Dynamika súčasnej slovenčiny. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 2009. 144 s.
Cieľom publikácie je vytypovanie, klasifikácia a charakteristika relevantných sociolingvistických faktorov dynamiky súčasnej slovenčiny. Pri ich vyčleňovaní sa autor opiera predovšetkým o poznatky vybudované v tradičnom domácom lingvistickom prostredí a ako východiskovú oporu si zvolil pojem jazyková situácia. Na základe toho rozlišuje tri širšie okruhy faktorov jazykovej dynamiky: extralingválne, interlingválne a intralingválne. Vo svojej práci ďalej sleduje vplyv akcelerujúcich a zlomových politických zmien na neologizáciu lexikálneho fondu, vzťah slovenčiny ku kontaktovým a nekontaktovým jazykom a opisuje stratifikáciu slovenského národného jazyka. Poznatky a údaje prezentované v publikácii majú podporiť bližšie osvetlenie súvislostí medzi aktuálnymi spoločenskými zmenami a najnovšími zmenami vo sfére slovenského jazyka, ale môžu poskytnúť aj oporu pre exaktné vysvetľovanie širších sociokultúrnych javov.
Navrátil, Ladislav: Slovesá – kráľovský slovný druh. Nitra : Enigma 2009. 111 s.
Jednotlivé kapitoly monografie sa vyznačujú nasýtenosťou, jednoznačnosťou a detailnosťou spracovania príkladov, ako aj ich jednoznačnou interpretáciou, ku ktorej prispieva i schematické kauzálne znázorňovanie. Sú tým najlepším predpokladom, aby sa monografia stala odborníkmi akceptovanou a študentmi a učiteľmi vyhľadávanou vysokoškolskou učebnicou. Ide o zavŕšenie systematického opisu všetkých slovných druhov autorom, čo vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť problematiky nie je zanedbateľný fakt.
(Z posudku recenzentky Z. Kováčovej)
2008:
Pukanec, Martin: Praslovanská lexika v nárečiach slovanských kmeňov. Brno : Tribun EU 2008. 177 s.
Cieľom autora je rekonštrukcia nárečových areálov na Slovensku okolo symbolického roku 1000, ktorý považuje za bod alfa dnešného etnického a politického usporiadania u nás. V práci uplatňuje postmodernú požiadavku interdisciplinarity bádania, spochybňuje však prínos iných vied do tejto problematiky, ako je jazykoveda a história s jej pomocnými vedami.
2007:
2006:
2005:
Kralčák, Ľubomír: Analytické verbo-nominálne spojenia v slovenčine. Synchrónno-diachrónny pohľad. Nitra : FF UKF 2005. 204 s.
Analytické verbo-nominálne spojenia sú špecifické viacslovné výrazy, majúce jednotný slovesný význam. Ide o spojenia, ktoré sa konštituujú podľa pevného sémanticko-syntaktického modelu a sú rozšírenými prostriedkami analytického vyjadrovania slovesného významu. Napriek tomu neboli tieto jazykové prostriedky v slovenskej lingvistickej literatúre komplexnejšie opísané.
Z posudku recenzenta prof. PhDr. Juraja Dolníka, DrSc.: „Kralčákov poznávací príspevok je založený na dôkladnom a dôslednom systematickom výskume verbo-nominálnych spojení, na analýze bohatého jazykového materiálu a na jeho premyslenom logickom triedení. Teoreticko-metodologický rámec svojho výskumu si vymedzil v kontinuite s doterajšimí poznatkovými sústavami, takže jeho práca sa organicky včleňuje do vývinovej línie slovenského lingvistického myslenia v oblasti sledovaného analytického javu.“
Kráľ, Ábel: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník. Martin: Matica slovenská 2005.
Publikácia je prepracovaným a aktualizovaným pokračovaním kodifikačnej príručky Pravidlá slovenskej výslovnosti (1984). Ponúka informácie o znení spisovnej slovenčiny vo verejných prejavoch na úrovni slova, slovného spojenia a ucelenj výpovede. "Ide o zrelé dielo suverénneho bádateľa s pozoruhodnou akríbiou. Dôstojne reprezentuje celú slovenskú lingvistiku. Súčasná jazyková situácia fakticky zvyšuje a umocňuje aktuálnosť a potrebnosť publikovania tejto práce."
(z posudku prof. PhDr. Ivora Ripku, DrSc.)
Navrátil, Ladislav: Nominálne slovné druhy. Nitra : Enigma 2005. 146 s.
Vlastná štruktúra práce, hutný, ale priezračný štýl, ľahkosť, s akou sa podávajú tradične ťažké definície, dôraz nie na všeobecne známe fakty, ale na to "výnimočné" - to všetko svedčí o úsilí autora skĺbiť odborné poznatky so skúsenosťami získanými v pedagogickom procese.
(Z posudku recenzentky M. Patákovej)
2004:
Vaňko, Juraj: Slovaška slovnica za Slovence. Filozofska fakulteta Oddelek za slavistiko, Ljubljana 2004. 290 s.
Vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým študentom slovakistiky na FF v Ljubljane a na PF v Maribone. Vzhľadom na to k opisu jazykového systému súčasnej spisovnej slovinčiny autor pristupuje z porovnávacieho hľadiska. Pri konfrontácii slovenčiny a slovinčiny dominujú kontrastívne javy medzi týmito dvoma jazykmi.
2003:
Alabánová, Mária: Slovenský jazyk a literatúra v menšinových školách. Nitra : FF UKF 2003. 203 s.
Monografia približuje, ako postupovať s vyučovaním slovenského jazyka na menšinovej škole s vyučovacím jazykom maďarským. Bohatý diapazón informácií k danej téme umožňuje využitie knihy na prvom stupni základných škôl aj pre ostatné menšinové školy.
Autorka viacaspektovo mapuje vzťah žiak – učiteľ, obsah učiva, vyučovacie metódy, zásady, prístupy, organizačné formy vyučovania, učebnice a vyučovacie pomôcky.
(Z lektorského posudku PhDr. Kristíny Vrlíkovej, CSc.)
Vaňko, Juraj: Slovaško-slovenska homonimija (slovar). Filozofska fakulteta Oddelek za slavistiko, Ljubljana 2003. 239 s.
Publikácia Slovaško-slovenska homonimija obsahuje úvodnú štúdiu o slovensko-slovinských medzijazykových homonymách a slovník slovensko-slovinských medzijazykových homoným, v ktorom je spracovaných vyše 1100 slovensko-slovinských homonymných slovných dvojíc. V slovníku sa konfrontuje taký vzťah lexémy a semémy v slovenčine a v slovinčine, pri ktorom sa lexikálne jednotky zhodujú v oblasti formy, ale líšia sa svojím významom, porov. slk. otrok vo význame „bezprávny človek“ oproti sln. otrok s významom „dieťa“;. slk. krivý „nerovný“: sln. kriv „vinný“; slk. cikať „močiť“: sln. cikati „robiť narážky, pokukávať“.
2002:
Holič, Štefan: Rétorika. Nitra : Enigma 2002. 86 s.
Obsah publikácie je rozčlenený do troch častí. V prvej časti sa dozvieme, čo musí rečník vedieť pred prípravou rečníckeho prejavu, a to konkrétne informácie o vzniku rétoriky a jej premenám. Oboznámiť sa s lingvistickými a paralingvistickými činiteľmi, poznať diferenciáciu slovnej zásoby či druhy rečníckych prejavov – to všetko by mal rečník vedieť počas prípravy rečníckeho prejavu. Posledná časť sa venuje javom, ktoré by si mal rečník uvedomovať počas rečníckeho prejavu. Dozvieme sa, ako viesť virtuálny dialóg, ako prekonať trému, čo je introspekcia a aký má vplyv na odstraňovanie zlozvykov. Zároveň si podrobnejšie všimneme mimiku, gestikuláciu, proxemiku, posturiku a haptiku počas rečníckeho prejavu.
title="Navrátil, Ladislav – Šimurka, Jozef: Pravopis. Nitra : Enigma 2002. 139 s.
Príručka je určená širokej čitateľskej verejnosti a umožňuje jednotlivým záujemcom zistiť základy našej pravopisnej sústavy. Je to prehľadne a prístupne napísaná rukoväť, ktorá sa isto stane spoľahlivou pomôckou a účinným pomocníkom pri prekonávaní čiastkových otázok slovenského pravopisu. Čitateľovi umožňuje nielen zlepšiť si celkovú vedomostnú úroveň, ale predovšetkým písomný prejav.
2001:
Bugárová, Marta: Intonácia a sémantika vety. Nitra : FF UKF 2001. 134 s.
Monografia si kladie za cieľ osvetliť niektoré vzťahy medzi sémantikou vety a jej formálnou stránkou, do ktorej okrem gramatickej štruktúry zahŕňame intonačnú štruktúru vety. Poukazuje sa tu na polyfunkčnosť formálnych intonačných prostriedkov, zúčastňujúcich sa na významovej výstavbe vety, na jej intonačnom stvárnení. Autorka venuje pozornosť melódii so zameraním na charakteristiku oznamovacej vety, dôrazu a rytmu vety ako výrazným sémantickým a štylizujúcim prostriedkom. Výsledky výskumu sú prezentované na základe exaktných výskumných metód s moderným technickým vybavením.
Glovňa, Juraj: Dynamika kódu a reči. Nitra: FF UKF 2001. 152 s.
Súbor štúdií, ktoré predkladá autor v publikácii, poukazuje na dynamický vzťah medzi kódom a rečou. Príspevky prvého okruhu štúdií s názvom Syntaktické štúdie sú venované otázkam elipsy. Druhý okruh predstavuje frazeológia, najmä jej dva aspekty: fungovanie frazém v reči v expresívnom kóde a fungovanie frazém pri výstavbe špecifických textov. Tretí okruh je venovaný lingvistike prekladu textov ako napríklad poézia, modlitba, vtip. Štúdie štvrtého okruhu sú výsledkom autorovho socio- a etnolingvistického výskumu jazyka viedenských Slovákov. Posledná kapitola sa zaoberá pravidlom a výnimkou vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Navrátil, Ladislav: Neohybné slovné druhy a citoslovcia. Nitra : Enigma 2001. 112 s.
Cieľom monografie je podať plastický obraz nielen o jednotlivých slovných druhoch, ktorými sú jednak príslovky, jednak gramatické výrazy (predložky, spojky a častice), ale aj o citoslovciach, ktoré sú indiferentným slovným druhom, lebo nepatria ani medzi ohybné, ani medzi neohybné slovné druhy.Štruktúra každej kapitoly je približne rovnaká. Tvorí ju charakteristika príslušného slovného druhu, jeho definícia a podrobná klasifikácia.
Archív:
Vaňko, Juraj: Komunikácia a jazyk. Nitra : FF UKF 1999. 201 s.
Publikácia predstavuje v kondenzovanej podobe všeobecnú teóriu komunikácie, jej vznik, vývin, vzťah k iným disciplínam a zároveň poukazuje na miesto a úlohu jazyka v rečovej komunikácii. Väčšia časť práce je venovaná je venovaná otázkam interpersonálnej komunikácie, ktoré predstavujú jadro komunikačných procesov i východisko ich teoretického ozrejmenia, vrátane skúmania, predpokladov produkcie a recepcie reči. V druhej časti publikácie sa autor venuje vzťahu masovej komunikácie a kultúry, pretože fungovanie jazyka v masovokomunikačných prostriedkoch si vyžaduje osobitný výskum.
Krošláková, Ema – Habovštiaková, Katarína: Základy slavistiky a staroslovienčina (textová príručka). Nitra : FHV VŠPg 1994. 213 s.
Textová príručka na štúdium slavistiky a staroslovienčiny má za cieľ predovšetkým oboznámiť poslucháčov slovakistiky s literárnymi a jazykovými pamiatkami písanými prvým spisovným jazykom Slovanom – staroslovienčinou a s ukážkami textov z jednotlivých slovanských jazykov. Texty písané staroslovienskym jazykom sú pre súčasného čitateľa z hľadiska percepcie dosť náročné, preto sa autorky usilujú sprístupniť ich pomocou adekvátneho prekladu, vystihujúceho ich jazykovú, estetickú, dokumentárnu a kultúrnohistorickú hodnotu. Osobitná pozornosť sa venuje ukážkam zo súčasných slovanských jazykov s cieľom demonštrovať príbuznosť slovanských jazykov i divergentné tendencie ich vývinu, najmä v novšej slovnej zásobe.
Vaňko, Juraj: Interpretácia jazyka umeleckej prózy. Nitra : FHV VŠPg 1985. 225 s.
Monografia z roku 1985 je cenným prínosom v oblasti jazykovoštylistickej analýzy umeleckého prozaického textu, prispieva ku „komplexnej“ interpretácii. Autor skúma prostriedky všetkých jazykových rovín, od najvyššej – syntaktickej po najnižšiu – fonickú. Pri hodnotení jednotlivých jazykových javov sa vždy sleduje funkcia jazykových prostriedkov v texte.