Profil:

Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave vyštudoval slovenský jazyk a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1978 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre. V rokoch 1982–1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii, potom sa vrátil na pôvodné pracovisko. V rokoch 1987–2001 pracoval v redakcii literárneho mesačníka Romboid, z toho v rokoch 1996–1999 ako šéfredaktor. Od roku 1996 pôsobí ako pedagóg na Katedre slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 1991–2004 externe vyučoval dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Od polovice 70. rokov 20. storočia sa venuje literárnej kritike, prvé recenzie písal ešte ako poslucháč vysokej školy. Ako kritik systematicky reflektuje aktuálne vydávané diela slovenskej poézie i prózy. V čase, keď na Slovensku vychádzali preklady bulharskej umeleckej literatúry, ako recenzent mapoval aj túto oblasť.  V 80. rokoch svoju literárnokritickú aktivitu obohatil o interpretačné štúdie, neskôr aj o štúdie, ktoré majú literárnohistorický charakter. Publikoval aj niekoľko odborných statí z oblasti slovensko-bulharských literárnych vzťahov. V poslednom období pôsobí aj ako editor niektorých vydaní umeleckej literatúry. Časť zo svojich literárnokritických textov vydal knižne v monografii Dotyky, sondy, postoje s podtitulom Výber z recenzií a literárnokritických statí (1981 – 2001) (Nitra: UKF, 2003. s. 283 s. ISBN 80-8050-593-4). Interpretačný charakter má jeho monografia Ladislav Ballek. Príbeh ako princíp (Bratislava: LIC, 2005, s. 184 s. ISBN 80-89222-43-X), v ktorej sa venoval všetkým doteraz vydaným prozaickým knihám významného slovenského prozaika. V spoluautorstve s Ladislavom Čúzym, Petrom Darovcom a Zuzanou Kákošovou vydal publikáciu Panoráma slovenskej literatúry III (Bratislava: SPN, 2006. 165 s. ISBN 80-10-00846-X), ktorá zaznamenáva vývin slovenskej literatúry v období od konca druhej svetovej vojny po koniec 80. rokov. Najnovším vývinovým trendom slovenskej literatúry je venovaná kniha Slovenská literatúra po roku 1989 (Bratislava: LIC, 2007. 164 s. ISBN 978-80-8922234-6), ktorú napísal spolu s Ladislavom Čúzym a Zuzanou Kákošovou. Je aj spoluautorom gymnaziálnej učebnice slovenskej literatúry: Obert, Viliam – Ivanová, Mária –  Hochel, Igor – Špaček, Jozef: Literatúra 4 pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl (Bratislava: OG – vydavateľstvo Poľana, s. r. o. 2001. 255 s. ISBN 80-89002-33-4), ako aj publikácie širšieho kolektívu autorov Literárny sprievodca nielen pre maturantov (Bratislava: Impro, spol. s. r. o. vydavateľstvo Litera, 1998. 239 s. ISBN 80-88894-06-9).

Osobitnú kapitolu jeho aktivity tvorí umelecká činnosť. Venuje sa predovšetkým písaniu poézie. Vydal básnické zbierky Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997), Utkané z vlasov (2005) a spolu s grafikom Igorom Benzom bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných (1995, básnická skladba a grafické listy). Časopisecky publikoval aj poviedky. Pre rozhlas napísal niekoľko literárnych pásiem. Spolupracoval so Slovenskou televíziou ako autor scenárov k dokumentárnym filmom o literatúre. Z jeho tvorivej dielne vzišlo niekoľko knižných prekladov z bulharčiny (Jordan Radičkov, Ivan Davidkov, Maxim Asenov, Ivan Kalčev a iní).

Pôsobil ako vedúci Katedry slovenskej literatúry FF UKF v Nitre, neskôr ako zástupca vedúceho Katedry slovenského jazyka a literatúry a ako vedúci sekcie slovenskej literatúry.