Dňa 13. 5. 2023 sme sa dozvedeli veľmi smutnú zvesť. Vo veku deväťdesiat rokov nás navždy opustil profesor Ábel Kráľ. Prof. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc., sa narodil 17. 8. 1932 v Novej Bani. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa stal pracovníkom Kabinetu fonetiky FF UK v Bratislave, kde pracoval až do r. 1989, pričom od r. 1971 bol jeho vedúci. Toto obdobie malo zásadný význam pre jeho vedecké etablovanie sa nielen v domácom, ale aj v zahraničnom lingvistickom kontexte (v r. 1965 – 1968 absolvoval lektorát slovenského jazyka v Slovanskom ústave univerzity v Kolíne nad Rýnom, v r. 1969 – 1971 to bol študijný pobyt v Ústave fonetiky a komunikácie univerzity v Bonne a v r. 1983 – 1984 v Ústave fonetiky univerzity v Kolíne nad Rýnom).

Po r. 1989 začal pôsobiť v Ústave kybernetiky SAV v Bratislave, kde rozvíjal inovatívny výskum v oblasti automatickej analýzy a syntézy reči. V r. 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V r. 1993 – 1998 pôsobil v štátnych službách ako veľvyslanec SR vo Švajčiarsku. Po skončení svojej misie sa r. 1998 stal vedúcim Katedry slovenského jazyka FF UKF v Nitre, kde už predtým externe vyučoval v r. 1978 – 1983. Počas svojho pôsobenia na našej katedre bol inšpirujúcou osobnosťou najmä pre jej mladých pracovníkov, ale aj pre ďalších kolegov, pričom viedol výskumné granty z oblasti ortoepie a jazykovej kultúry.         

Výskumná a s ňou spojená publikačná činnosť prof. Á. Kráľa predstavuje bohatý rozsah tém a vydaných vedeckých textov, zahrnujúcich štúdie, články, vysokoškolské učebnice, monografie či kodifikačné príručky. Najvýznamnejšími oblasťami jeho bádateľskej činnosti boli všeobecná lingvistika, fonetika, fonológia, ortoepia a teória jazykovej kultúry, resp. otázky jazykovej praxe. Najväčšiu časť svojho vedeckého úsilia venoval teoretickým a praktickým problémom slovenskej ortoepie. Opierajúc sa o vlastné experimentálne zistenia fonetického výskumu, priniesol prvý moderný výklad a opis slovenskej ortoepickej normy. Výsledkom bola kodifikačná príručka spisovnej výslovnosti pod názvom Pravidlá slovenskej výslovnosti (1984, druhé a tretie doplnené vyd. 1988, 1996) a napokon ortoepická príručka Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník (2005).

Popri uvedenej výskumnej oblasti je potrebné spomenúť štúdie z obdobia príprav Atlasu slovenských hlások (1969), výnimočnej publikácie slovenskej experimentálnej fonetiky. V týchto štúdiách prof. Á. Kráľ prezentuje výskumy zamerané na artikulačné a akustické javy slovenčiny (artikulácia perných spoluhlások, otázka podnebnohltanového záveru, fonetická systematika slovenských samohlások,  dvojhlások atď.). Ďalším významným súborom boli štúdie o slovenskej výslovnosti, tematicky smerujúce k príprave materiálových základov pre ortoepickú kodifikáciu slovenskej spisovnej výslovnosti.

Publikácia Fonetika a fonológia (spoluautorstvo s J. Sabolom, 1989)  je  vysokoškolskou učebnicou, ktorá obsahuje výklady o materiálnej stránke reči z hľadiska jej fyzickej podstaty a jazykovej organizácie. V súvislosti s touto učebnicou sa konštatovalo, že na rozdiel od starších textov sa autorom podarilo preklenúť historický rozpor medzi fonetikou a fonológiou.

S veľkým ohlasom sa stretla všeobecnolingvisticky orientovaná monografia prof. Á. Kráľa Model rečového mechanizmu (1974), kde rozpracoval problematiku jazykovej komunikácie na báze poznatkov modernej fonetiky. Uvažujúc nad teoretickými základmi fonetiky, tu navrhol funkčný univerzálny model rečového mechanizmu.

Kniha Základy jazykovej kultúry (v spoluautorstve s A. Rýzkovou, 1990) je teoretickým príspevkom k chápaniu problematiky jazykovej kultúry, ktorá sa tu podáva ako samostatná oblasť teórie spisovného jazyka. Navrhujú sa tu tiež kritériá na posudzovanie jazykovej praxe, a to z primárne z hľadiska stanovených noriem jazykovej kultúry.

Záverom vyjadrujeme veľkú ľútosť nad tým, že už nie je medzi nami taká významná osobnosť slovenskej lingvistiky, akou bol prof. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc., ktorý sa významne zaslúžil o jej rozvoj ako modernej spoločenskej vedy. Taktiež v mene bývalej Katedry slovenského jazyka (dnes súčasť Katedry slovanských filológií) vyslovujeme zosnulému pánovi profesorovi Ábelovi Kráľovi hlbokú vďaku za prácu, ktorú vykonal v prospech našej katedry i v prospech jej jednotlivých členov. Katedra slovenského jazyka je poctená, že jej príslušníkom a vedúcim bol bádateľ a pedagóg, ktorý na našom pracovisku svojou vedeckou a pedagogickou činnosťou zanechal výraznú osobnostnú stopu.

Prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD.