Profil:

V roku 1990 ukončil štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Nitre a bol mu priznaný titul doktor pedagogiky. Doktorandské štúdium absolvoval v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave v odbore slovenský jazyk a roku 2005 v rovnakom odbore získal titul docent, v roku 2011 titul profesor.

Dominantnou oblasťou jeho bádateľského záujmu je štúrovské obdobie dejín spisovnej slovenčiny. Zameriava sa predovšetkým na štruktúru štúrovčiny a jej fungovanie v daných spoločenských podmienkach. Vo viacerých štúdiách sa podrobnejšie venoval najmä jej lexikálnej stránke, napr.: Charakteristika domácej vrstvy kultúrnej lexiky v štúrovskej slovenčine (1993), Slovenské podoby cudzích zemepisných názvov v štúrovskej publicistike (1994), Štúrovská lexika vo vývine spisovnej slovenčiny (1996), Slovesné multiverbizačné spojenia v štúrovskej slovenčine (1998), Sémantická charakteristika stavových predikátov v štúrovskej slovenčine (2001). Dejinnú úlohu Ľ. Štúra pri konštituovaní spisovného jazyka v druhej polovici 19. storočia objavne analyzuje v štúdii Ľudovít Štúra a reforma štúrovskej spisovnej slovenčiny (2007).

Popri jazykovej histórii skúma aj súčasný jazyk, a to prostredníctvom analýzy jeho syntaktických štruktúr, frazeologického fondu i relevantných sociolingvistických súvzťažností. Teoretické otázky slovenskej skladby, na ktoré sa zameriava, sa v prevažnej miere týkajú syntaktickej sémantiky; svedčia o tom napr. štúdie: Sémanticko-syntaktické vzťahy medzi vetami v prechodných typoch jednoduchých podraďovacích súvetí (1991), Štruktúra a pravopis kongruentných spojení všeobecných podstatných mien (1992), Intenčno-valenčná hodnota analytických verbo-nominálnych spojení (2004), Syntaktická platnosť analytických verbo-nominálnych spojení (2005). Výsledky výskumu frazeológie, ktorý patrí k tradičným oblastiam nitrianskeho lingvistického bádania, publikoval v textoch: Obraznosť vo frazeológii a niektoré špecifické typy frazém (1993), Komunikatívne aspekty obraznej frazeológie (1994), K otázke hraníc medzi frazémami a analytickými verbo-nominálnymi spojeniami (2003). Sociolingvistický záber jeho výskumnej činnosti je orientovaný na jednotlivé stránky súčasnej jazykovej situácie slovenčiny, o čom sa možno dočítať napr. v štúdiách: Slovenčina na západnom Slovensku a jej postavenie v rámci národného jazyka (1996), K otázkam dynamiky súčasnej slovenčiny a jej faktorov (1997), Slovenčina v kontakte s rómčinou (1999), Jazyk a kultúrne vedomie (2006), Jazyk ako kultúrna hodnota (2007), Jazyková situácia z teritoriálneho aspektu (2007).

Syntézou historického a synchrónneho bádania sa stala jeho monografia Analytické verbo-nominálne spojenia v slovenčine (Nitra: FF UKF, 2005. 204 s. ISBN 80-8050-832-1), ktorá zaznamenala nielen domáci, ale aj zahraničný ohlas. V synchrónno-diachrónnom pohľade (porovnanie stavu v súčasnej a štúrovskej slovenčine) sa tu venuje podrobnej charakteristike špecifických viacslovných výrazových prostriedkov. Práca obohacuje poznatkovú bázu deskriptívnolingvistického uchopovania spisovnej slovenčiny v jej historickej perspektíve; prispieva k explikácii sústavy pojmov spätých s problematikou verbo-nominálnych spojení a tým aj k objasňovaniu ich abstraktnej podstaty; podnecuje k skúmaniu otázky, ako sa rozvinul potenciál stavby štúrovskej slovenčiny vo sfére analytických verbo-nominálnych spojení.

V ostatnom čase sa zaoberá aj problematikou jazyka médií, čoho reflexom je spoluautorstvo monografického textu Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky (Nitra: FF UKF, 2006. 152 s. ISBN 80-8050-957-3), kde rieši otázku vzťahu dynamiky jazyka a súčasných médií; širšie sociálno-komunikačné súvislosti realizácie jazyka vo sfére elektronických médií analyzuje v monografickej štúdii Sociálno-komunikačné aspekty hovorenej podoby slovenčiny v médiách (Nitra: FF UKF, 2008. s. 23 – 35. ISBN 978-80-8094-293-9).